Sionizmus
Pojem „Sión" je viacvýznamný. Pôvodne sa ním označoval juhovýchodný jeruzalemský pahorok, ktorý bol po dobytí Dávidom premenovaný na Dávidovo mesto. Neskôr bol obsah pojmu „Sión" rozšírený na celý Jeruzalem ako na mesto, z ktorého bude Jahve skrze svoj vyvolený národ vládnuť nad všetkými ostatnými národmi. Vynikajúci predstaviteľ sionistickej mystiky Martin Buber píše na túto tému vo svojej knihe „Sión - jeho cieľ a úloha" (Berlín, 1936, str. 32) takto:
„Pre veriaceho sionistu nie je starozákonná predpoveď mesiánskej spásy a Božej vlády z hory Sión historickou minulosťou, ale niečím, čo sa malo kedysi stať, „večná úloha duše židovského ľudu", úloha, ktorej sa dostalo vyvolenému národu Božej zmluvy a len jemu, „synom Mesiášovým". Túto úlohu môžu splniť len v krajine Izrael (Erez Israel), ktorej osídlením sa kedysi tento ľud stal národom. Tam sa celý Izrael musí obnoviť, aby mohol uskutočniť svoje mesiášske nadnárodné poslanie, totiž spásu sveta. Alebo inými slovami, zriadiť kráľovstvo Božie nad všetkými ľuďmi. Aby bol dosiahnutý tento cieľ, bude nevyhnutné sa stretnúť s hroziacou tyraniou nezmyselných, bezživotných a bezduchých hodnôt, ktoré zaviedli Západ tam, kde dnes je."
Každý čitateľ zaiste pochopí, že Buber má na mysli kresťanstvo.
Mystický hlas sionistického hnutia zaznieva rovnako zreteľne aj z učenia o treťom izraelskom kráľovstve a treťom jeruzalemskom chráme. Prvé kráľovstvo zriadil Dávid po dobytí Jeruzalema okolo roku 1012 pr. Kr. Prvý veľchrám vybudoval jeho syn Šalamún. Dávidovo kráľovstvo sa rozpadlo počas asýrskeho (722) a babylonského (586) zajatia, kedy vyhorel aj veľchrám. Druhý veľchrám bol postavený podľa vzoru prvého, v rokoch 520 až 515 pr. Kr. Zorobábelom. Druhé kráľovstvo, hoc aj nie úplne nezávislé, zriadili Hasmeneovci v roku 142 pr. Kr. Ale už v roku 63 pr. Kr. bol popravený posledný Hasmeneovec a júdska tetrarchia bola pripojená k sýrskej provincii Rimanov. Rimania síce Herodovi udelili kráľovskú dôstojnosť, ale nebol to Žid a preto nie je Židmi pokladaný za Dávidovho nástupcu. V roku 19 pr. Kr. začal Herodes s prestavbou Zorobábelovho veľchrámu. Toto veľkolepé dielo však z rovnakých dôvodov nie je pokladané za tretiu veľsvätyňu. Táto stavba vyhorela v roku 70 po Kr., po dobytí mesta Titom. Cieľom sionistického hnutia sa teda stalo zriadenie tretieho kráľovstva s tretím veľchrámom. Časopis „The Washington Observer" z 15. decembra 1969 píše:
„Väčšina ľudí sa domnieva, že účelom sionistického hnutia je zriadiť v Palestíne krajinu pre utečencov. Nie je však tak. Skutočným účelom sionizmu je nastolenie kontroly nad celým svetom, prostredníctvom svetovej vlády (World Super-Governement)".
Siónski mudrci hovoria v 1. protokole:
„Všetky národné vlády podrobíme našej zvrchovanosti, našej všesvetovej vláde (vo francúzskom origináli „Super gouvernement")."
Na ceste k tomuto cieľu sa v súčasnej dobe všetkými prostriedkami politickej a ideologickej propagandy vštepujú izraelskému obyvateľstvu určité základné princípy, ktoré izraelský občan, ale antisionista Uri Avnery vo svojej knihe „Izrael bez sionistov" (Gütersloh 1969) formuluje takto:
a) Všetci Židia na svete tvoria jeden národ,
b) Izrael je židovský štát, ktorý bol zriadený pre Židov celého sveta,
c) súčasné rozptýlenie Židov je dočasnou situáciou a skôr, či neskôr sa všetci Židia budú musieť presunúť do Izraela, aj keby sa tak stalo len pre nevyhnutné antisemitské prenasledovanie,
d) zhromaždenie týchto štvancov je raison ď etre Izraela a tomuto najvýznamnejšiemu cieľu musia byť podriadené všetky ostatné ciele.
Siónski mudrci nezabudli ani na rasový moment. Vedúci talmudista a zakladateľ tzv. „duchovného sionizmu" Ašer Ginsberg (1856-1927) zvaný Achad Haam vo svojej knihe „Na rázcestí" (Berlín 1923, str. 103) napísal:
„Všetci Židia ako prostú samozrejmosť vedeli, že na stvoriteľskom rebríčku sú nasledujúce stupne: nerasty, rastliny, zvieratá, ľudia a najvyššie Židia."
Zostáva len dodať, že štát Izrael má aj svoju verziu Norimberských zákonov. Je ňou zákon z marca 1971, ktorý hovorí:
„Židom je osoba, ktorá sa narodila zo židovskej matky a neuznáva inú vieru, než židovskú, alebo sa obrátila na judaizmus."
Sionizmus je tá odroda judaizmu, ktorá vychádza z rasovej nadradenosti židovského národa a pokladá za nevyhnutnú podmienku všesvetovú vládu Dávidovho kráľovstva v Palestíne.
Tento krátky opis Sionizmu je z knihy Genéza Sionizmu