Pravda o medzirasových znásilneniach v Spojených štátoch

Rok 2005: počet bielych žien znásilnených černochmi 37.460, počet čiernych žien znásilnených belochmi – 0!

 

Napísal: Lawrence Auster

Komentár Davida Duka – Nasledujúci článok vychádza z oficiálnych vládnych štatistík kriminality a ukazuje, že v Spojených štátoch bolo v roku 2005 znásilnených černochmi 37.460 bielych žien a dievčat. To je viac než 100 bielych žien znásilnených černochmi denne. Oproti tomu tieto čísla ukazujú, že neboli zaznamenané žiadne znásilnenia černošiek belochom!
Za zverejnenie týchto šokujúcich faktov budem nazvaný rasistom. Ale prečo sa teda v mimoriadne ojedinelých a často vymyslených prípadoch spáchania zločinu belochom voči černochovi strhne mediálne šialenstvo a vlna obviňovania belochov? Média šaleli nad evidentne falošným obvinením, že nejakí bieli študenti Dukovej univerzity znásilnili čiernu feťáčku a striptérku; ale o tom, že takýto strašný zločin pretrpí za rok 37.460 bielych žien, nie je v hlavných médiách ani slovo. Keď sa černoch alebo príslušník inej rasy dopustí diskriminácie alebo iného bezprávia voči belochovi, nikdy sa to nenazýva rasizmom. Koľkokrát boli údajní páchatelia v prípade z Dukovej univerzity médiami identifikovaní ako „bieli študenti“ alebo „bieli hráči lakrosu“ a obeť ako černoška? V médiách je biela obeť proste len „obeť“ a čierny páchateľ znásilnení je len „páchateľ znásilnení“.
Keby bolo za rok znásilnených belochmi 37.460 čiernych žien a černochmi ani jedna biela žena, bude to po celej Amerike na predných stránkach, budú sa o tom točiť dokumenty a budú sa tomu venovať prehlásenia politikov. V uliciach budú protestné pochody. Trúfam si tvrdiť, že takéto barbarstvo a rasizmus by odsúdil aj prezident Spojených štátov. Lenže väčšina Američanov sa o útokoch na tieto nevinné biele ženy nesmie ani dozvedieť. Počet bielych žien znásilnených černochmi je zhruba desaťkrát väčší než počet Američanov vážne zranených v Iraku. My tu na www.davidduke.com o tom nebudeme mlčať! Budeme naďalej upozorňovať na tieto rasistické útoky voči bielym ženám a žiadame, aby boli prijaté opatrenia k zastaveniu týchto odporných zločinov.

 

Podobne ako Ahabové hľadanie veľkej bielej veľryby, hľadanie bieleho obžalovaného je zo strany liberálov neúprosné a nekonečné. Keď sa roku 1988 ukázalo pompézne obvinenie Tawana Brawleyho a Al Sharptona, že niekoľko belochov vrátane prokurátora Stevena Pagonesa (ktorého meno si Brawley vybral z novinového článku) unieslo a znásilnilo pätnásťročnú černošku, ako úplne vymyslené, časopis The Nation prehlásil, že na tom nezáleží, pretože tieto obvinenia vyjadrujú základnú podstatu zachádzania belochov s černoškami v našej zemi. Keď boli vlani hráči lakrosu z Dukovej univerzity obvinení zo znásilnenia čiernej striptérky, všetci liberáli toto obvinenie vzali ako fakt, pretože rovnako ako podľa The Nation a Tawana Brawleyho, aj podľa liberálov odrážajú obvinenia zo znásilnení skutočnú povahu ťaživých rasových a sexuálnych vzťahov v Amerike. Aby sme videli skutočný stav veci, pozrieme sa na dokument ministerstva spravodlivosti o obetiach zločinov v Spojených štátoch za rok 2005. (Prejdite na tento dokument a stiahnite si pdf súbor pre rok 2005 v sekcii „Victims and Offenders“.)
V tabuľke 42, nazvanej „Personal crimes of violence, 2005, percent distribution of single-offender victimizations, based on race of victims, by type of crime and perceived race of offender“ zistíme, že v roku 2005 sa stalo obeťami znásilnenia alebo sexuálneho útoku 111.590 bielych obetí a 36.620 čiernych obetí. (Počet znásilnení nemožno od sexuálnych útokov odlíšiť; je nezmyselné, že je sexuálny útok, táto nejasne vymedzená kategória zahrňujúca rôzne typy trestných činov od preniknutia po nevhodné dotyky, zahrnutý do jednej kategórie spolu so špecifickým zločinom znásilnenia.) V 111.590 prípadoch, kedy bola obeť znásilnenia alebo sexuálneho útoku biela, tvorili 44,5 % previnilcov belosi a 33,6 % černosi. V 36.620 prípadoch, kedy bola obeť znásilnenia alebo sexuálneho útoku čierna, tvorili 100 % previnilcov černosi a 0,0 % belosi. V tabuľke sa vysvetľuje, že 0,0 % znamená menej než 10 zločinov v celej zemi.
Nie je tu uvedená štatistika hispánskych obetí a previnilcov. Ale konečný súčet medzirasových belošsko/černošských a černošsko/belošských znásilnení je jasný.

V Spojených štátoch bolo v roku 2005 sexuálne napadnutých alebo znásilnených černochom 37.460 belošiek, zatiaľ čo belochom bolo sexuálne napadnutých alebo znásilnených 0 až 10 černošiek.
To znamená, že v Spojených štátoch je černochmi každý deň sexuálne napadnutých alebo znásilnených viac než 100 belošiek.

Štatistiky ministerstva spravodlivosti samozrejme vychádzajú iba z overených oznámení. Podľa článku o znásilnení na wikipedii je až polovica všetkých obvinení zo znásilnení vyšetrovaná políciou a štátnymi zástupcami vymyslená: „Linda Fairstein, bývalá riaditeľka newyorského oddelenia štátneho zastupiteľstva pre sexuálne zločiny, uviedla: “Na Manhattane je každý rok ohlásených asi 4.000 znásilnení. Z nich sa zhruba polovina proste nestala… Mojou prácou je zaistiť spravodlivosť mužom, ktorí boli falošne obvinení ženou, ktorá k nim prechováva nenávisť, rovnako ako obžalovať skutočných zločincov.“
Niet divu, že medzi vedúcimi skupinami liberálnej Ameriky panovalo o vine študentov z Dukovej univerzity absolútne presvedčenie. Zdrogovaná, napol nepríčetná, promiskuitná čierna striptérka obviní troch mladých belochov, že ju znásilnili. V Spojených štátoch je belochmi znásilnených fakticky nula černošiek a polovina všetkých obvinení zo znásilnení sa ukáže ako nepravdivá. Ale v gnostickom, zvrátenom svete liberálnej démonológie musia byť bieli študenti vinní.

V skutočnej Amerike sú však medzitým týždeň za týždňom novinové správy o znásilneniach bielych žien černochmi – aj keď sa, samozrejme, slová „biela žena bola znásilnená černochom“ nikdy nepoužívajú. Práve minulý týždeň bol v New York Post článok o čiernom sériovom páchateľovi znásilnení, ktorý napádal ženy v bytoch na západnej strane horného Manhattanu; to, že šlo o černocha, bolo vidieť na policajnej kresbe priloženej k článku, a je vám jasné, že obete boli najskôr biele ženy zo štvrte, kde k napadnutiam došlo. Ale aj keď je z mediálnych správ o znásilnení bielej ženy černochom rasa páchateľa jasná (čo média pripúšťajú len v menšine prípadov), nikdy nijak explicitne nezmieňujú rasový aspekt prípadu. Každá správa o znásilnení bielej ženy černochom je podávaná samostatne, nie ako súčasť širšieho rámca. Nikdy nie je ani najmenšia zmienka o skutočnosti, že biele ženy v našej zemi sú terčom čiernych násilníkov. V prevrátenom svete liberalizmu tento fenomén proste neexistuje.

zdroj: www.davidduke.com