Hnutie za občianske práva

 

Práve tak, ako židovskí vedci viedli boj za rovnostárstvo vo vede a sociológii, magnáti židovských médií viedli boj na poli propagandy. Hnutia za občianske práva našli väčšinu svojich vodcov a finančnú podporu v židovskej komunite.
Takmer od svojho prvého dňa v roku 1909 bola organizácia National Asociation for the Advancement of Colored People (NAACP) hlavnou organizáciou, ktorá pracovala za rasovo zmiešanú americkú spoločnosť. Zaujímavé však je, že v rade zakladajúcich riaditeľov bol len jeden černoch, W. E. Dubois (bol vlastne mulat). Väčšina pozostávala zo židovských marxistických pracovníkov. Americká Snemovňa reprezentantov a veľa štátnych legislatívnych úradov vyčerpávajúco zdokumentovali fakt, že zakladatelia NAACP boli komunistickí aktivisti. Dubois si dokonca vybral za svoje pohrebné miesto komunistickú Ghanu.

Prvým prezidentom NAACP bol Arthur Spingarn, ďalšími prezidentami až do roku 1970 boli výlučne Židia. Noel Spingarn pokračoval za svojim bratom Arthurom a za ním bol prezidentom Kivie Kaplan. Verejnosti nebol známy fakt o židovskom vedení NAACP. Keď som bol starší, jediné meno, ktoré som počul v súvislosti s NAACP bolo Roy Wilkins, ktorý bol prvým čiernym tajomníkom. Keďže sa často objavoval v tlači a na verejnosti, ako mnohí iní Američania aj ja som si myslel, že je prezidentom organizácie. Prvým čiernym prezidentom sa však stal až Benjamin Hooks v 70-tych rokoch. Od tých dôb verejnosť nepočula o "národnom tajomníkovi" organizácie, pretože verejným hovorcom sa stal prezident. Keď sa Židia nedávno oddelili od černochov, liberálni Židia začali nariekať nad tým, že ich černosi odmietli a argumentovali, že väčšina financovania čiernych organizácií pochádzala od Židov. Chválili sa tiež faktom, že 90 % občianskych súdnych procesov pochádza od židovských právnikov a dlho boli podporované zo židovských peňazí.

Prakticky každý pokrok hnutia za občianske práva má svoj pôvod na súdoch. Nariadili nútenú rasovú integráciu škôl, čím umožnili negramotným černochom voliť a v konečnom dôsledku donútili Ameriku k masívnemu protibielemu diskriminačnému programu pod menom "afirmatívna akcia". V týchto snahách mali Židia tiež dominantné úlohy.
Organizácia, ktorá vybojovala množstvo týchto bitiek bola NAACP Legal Defense Fund, čo bola organizácia oddelená od samotnej NAACP. V čase písania týchto riadkov je stále vedená Židmi. Jake Greenberg bol dlhé roky aktívnym členom a bol tiež hlavným právnym zástupcom pre Browna v procese Najvyššieho súdu Brown vs. Školská správa. Jedno nešťastné rozhodnutie, jedno devastujúce mihnutie pera spustilo transformáciu jedného z najlepších amerických verejných vzdelávacích systémov v industrializovanom svete na jeden z najhorších.

Aj v oblastiach, v ktorých Židia neboli skutočnými vodcami, poskytovali " za oponou" značný vplyv. Martin Luther King Jr. bol pod vplyvom Stanleyho Levinsona, ktorý napísal mnohé z Kingových prejavov, údajne aj prejav "I have a dream", ktorý predniesol pri pochode vo Washingtone. John a Robert Kennedy varovali Kinga, aby sa nespolčoval s Levinsonom kvôli jeho komunistickému pozadiu. King však považoval Levinsona za neoceniteľného a varovanie odmietol. Študentské organizácie ako Student Non - Violent Coordinating Commitee (SNCC) a Congress of Racial Equality (CORE) mali tiež v časoch ich zakladania podstatnú židovskú účasť a väčšina bielych "freedom riders" boli Židia. Jeden prípad sa stal slávnym, keď zabili troch "freedom riders" vo Philadelphii a Mississippi. Boli to Schverner, Goodman a Chaney - dvaja Židia a jeden černoch.

Verejná predstava muža, ktorý sám seba volal Martin Luther King (jeho skutočné meno bolo Michael King) bola učebnicová ilustrácia moci médií a ich vplyvu. Väčšina ľudí stále nevie o Kingovej účasti v komunizme sčasti preto, lebo médiá túto časť jeho života ignorujú. King sa otvorene priznal, že je marxistom a okruhu svojich priateľov povedal, že jeho úsilie je súčasťou "triedneho boja". Jeho osobný sekretár Bayard Rustin bol komunista. Keď King musel Rustina vymeniť v roku 1961, vybral si ďalšieho komunistu Jacka O´Della. Jeho hlavným poradcom, ako som to už spomenul, bol židovský komunista Stanley Levinson, ktorý vydal a pravdepodobne napísal väčšinu Kingovej knihy Stride Toward Freedom. Levinson robil jeho daňové priznania, kontroloval finančné aktivity a bol zodpovedný za prevod sovietskych peňazí komunistickej strane v USA.

Len nedávno vyšlo najavo, že King sfalšoval značnú časť svojej doktorskej práce. Bostonská univerzita sformovala výbor, ktorý mal určiť rozsah Kingovho falšovania. Výsledok bol taký, že 45 % jeho prvej časti a 21 % druhej boli prebraté od iných autorov. Školy bežne odoberajú titul za oveľa menšie priestupky, ale Kingova dôležitosť pre hnutie za občianske práva zabránila odobratiu jeho titulu.
Médiá vždy opatrne portrétovali Kinga ako dobrého, kresťanského, rodinne založeného muža. King mal však tucty milostných afér s bielymi aj čiernymi prostitútkami. Na ich zaplatenie používal kostolné peniaze a bežne ich bil - to všetko zdokumentovala FBI a priznali jeho spoločníci.

Noc predtým ako ho zavraždili strávil s bielou prostitútkou. Na videozázname FBI je možné Kinga počuť ako kričí počas sexuálneho styku, "Dnes j...m za Boha", "Dnes v noci nie som neger". Tieto videozáznamy sú také pádne, že boli FBI zapečatené na 50 rokov. Napriek týmto faktom boli Kingovi židovskí pomocníci a ich spojenci v médiách dostatočne rýchli, aby ho zobrazili v najlepšom svetle.
Vzťahy medzi Židmi a černochmi sa v posledných rokoch ochladili, keďže sa čierne politické sympatie stali nacionalistickejšími za svoje vlastné práva. Židovská spolupráca s čiernym hnutím občianskych práv vznikla v časoch, keď mnohí komunisti videli černochov ako potencionálnych revolucionárov komunistického povstania. Komunisti vytvorením svojho sovietskeho štátu prechodne vyhrali vnútorný boj medzi komunizmom a sionizmom, ktorý Winston Churchil opísal v roku 1920.

Radikálni americkí Židia si predstavili černochov ako americký proletariát, atlantickú verziu utláčaných nevoľníkov v Rusku, ktorá by sa mohla využiť ako spojenec v komunistickej revolúcii. Samozrejme aj nekomunistickí Židia mali tendenciu podporovať nerasovú definíciu "Američana", keďže sú si viac ako ktokoľvek iný vedomí svojho postavenia "outsiderov" v bielej spoločnosti. Takmer všetky organizované židovské frakcie podporovali odbúranie zákonov a tradícií, ktoré podporovali existenciu bielej rasy.

 

Ukážka z knihy MOJE PREBUDENIE