Izraelská zrada voči Amerike
8. júna 1967 sa americká výzvedná loď U.S.S. Liberty pri hliadkovaní vôd Izraela a pásma Gazy dostala pod paľbu stíhacieho lietadla a torpédových lodí. Spomínam si, že správy o tom som počul v mojom tranzistorovom rádiu počas letnej brigády, keď som zoškrabával starú farbu z jedného domu v New Orleans. Útok sa odohral v čase izraelsko-arabskej vojny z roku 1967, vojny, v ktorej Amerika podporovala Izrael. Prvé správy útočníkov neidentifikovali a ja som predpokladal, že to Egypťania, v krajne brutálnom a hlúpom útoku, zasiahli americkú loď, ako odplatu za našu masívnu podporu izraelskej armády. Okamžite po tom, ako dorazili prvé správy o útoku, niekoľko zvolených úradníkov už začalo volať po okamžitej vojenskej odvete voči Egyptu.
Napriek mojim rastúcim vedomostiam o zhubnej povahe sionizmu sa prejavilo moje hlboko zakorenené vlastenectvo. Začal som byť nahnevaný na Egypt za to, že sa odvážil napadnúť americkú loď. Neskôr však konečne začali prenikať správy o tom, že to boli Izraelčania, ktorí napadol loď, čím 171 Američanom spôsobili zranenia a 31 zabili. Oficiálne ospravedlnenie bolo, že Izraelčania si pomýlili Liberty s egyptskou loďou. V priebehu ďalších pár týždňov sa vynorilo veľmi veľké množstvo dôkazov odhaľujúcich, že útok bol zámerný. Hlavné médiá však napriek tomu vypustili všetky príbehy o U.S.S. Liberty a jej 202 obetí v úcte k príbehom o udatnom malom Izraeli, bojujúcom svoju hrdinskú vojnu s Egyptom a Libanonom.
Posádke bolo nariadené, aby neprezradila žiadne informácie o útoku. Keď bolo o niekoľko rokov neskôr napokon ticho prelomené kapitánom Jamesom Ennesom, dôstojníkom na Liberty, ohromujúce dôkazy odhalili vražedný a zradný útok Izraelčanov na americkú loď.
U.S.S. Liberty, ľahko ozbrojená výzvedná loď, ktorej úlohou bolo zachytávať cudziu rádiovú komunikáciu, sa plavila v medzinárodných vodách neďaleko egyptského mesta El Arish, ktoré izraelské sily práve obsadili. Izrael vedel, že Liberty monitorovala jeho prenosy a obával sa, že sa dozvie o príprave na plánovanú inváziu do Sýrie. Liberty zároveň zachytila izraelskú rádiovú komunikáciu, dokazujúcu, že Izraelčania zavraždili stovky neozbrojených egyptských väzňov vo vojne v Sinai.
V jedno jasné, veterné ráno 8. júna krúžili izraelské stíhačky niekoľkokrát okolo Liberty, prichádzajúc tak nízko a tesne, že členovia posádky mávali na pilotov a mohli dokonca vidieť ich tváre. Liberty bola zreteľne označená veľkými písmenami U.S. Navy a jej veľká americká zástava strnulo viala vo vánku.
Bez akéhokoľvek varovania o druhej hodine popoludní zaútočili neoznačené izraelské stíhačky na Liberty raketami, delostreľbou a napalmovými bombami. Ich prvým cieľom bola rádiová stanica, ktorú zničili aj spolu s anténami. Stíhačky sa opakovane vracali, útočiac na loď dovtedy, kým im nedošla zásoba bômb a munície a neprerušili útok. V tom čase muži na Liberty nahradili prvú americkú zástavu, ktorá bola odstrelená, zástavou väčšou, s rozmermi 7 krát 13 stôp.
Izraelčania samozrejme vedeli, že loď je americká, keďže zachytili rádiové signály Liberty pri volaní o pomoc a snažili sa ich elektronicky rušiť. Čo je neuveriteľné, operátorom lodného rádia sa podarilo provizórne namontovať novú anténu a odoslať núdzové volanie, v ktorom označili útočníkov a požiadali o pomoc Stredozemnú Šiestu Flotilu. Lietadlové lode Saratoga a America poslali odkazy, že pomoc je na ceste a vypravili pilotov stíhačiek, aby bránili Liberty.
Obliehaná a zakrvavená posádka Liberty zbytočne čakala na sľúbenú podporu stíhačiek, keď napadlo loď izraelské torpédové plavidlo, pokúšajúc sa potopiť Liberty a skoncovať s posádkou, ktorá zatiaľ bojovala s napalmovým ohňom na palube a ošetrovala zranených. Izraelčania ostreľovali Liberty s 20 a 40 mm delostreleckými nábojmi a zasiahli ju torpédom v miestach hladiny, čím spôsobili smrť ďalším 22 námorníkom v spodných častiach lode. Torpédové lode prišli až tak blízko, že samopalmi ostreľovali posádku starajúcu sa o zranených na palube.
Napriek 821 dieram väčších ako ľudská päsť, napalmovým bombám a diere po torpéde sa Liberty akoby zázrakom nepotopila (určite nie vďaka americkej leteckej ochrane, ktorá sa nedostavila a ktorá bola odvolaná prezidentom Lyndonom Johnsonom).
Izrael mal v úmysle potopiť Liberty a zabiť každého na palube. V porušení medzinárodného práva vystrelili Izraelčania torpédo a dokonca ostreľovali záchranné člny. Chceli vyradiť komunikáciu lode a zabrániť identifikovaniu útočníkov a potom poslať loď aj s posádkou na dno mora, aby nikto nemohol vyvrátiť prirodzený predpoklad, že tento zradný skutok spáchali Egypťania. Sionisti vedeli, že zneškodnením Liberty by mali voľnejšiu ruku v Sýrii a pobúrenie nad potopením americkej lode Egypťanmi by prinieslo bezpodmienečnú podporu Izraela v jeho radikálnych vojnových cieľoch. Len odvaha mužov na U.S.S. Liberty prekazila ďalšiemu páchaniu nespravodlivosti.
Johnson spáchal jeden z najzradnejších činov v amerických dejinách. Viac sa staral o vzťahy medzi USA a Izraelom ako o záchranu životov amerických vojakov. Tí, čo na Liberty prežili uvádzajú, že lietadlá neboli odvolané, torpédo mohlo byť zastavené a tým ušetrené životy mnohých vojakov.
Veliaci kapitán na Liberty William McGonagle napriek tomu, že bol vážne zranený preukázal výnimočnú odvahu, ktorá mu nakoniec priniesla Medailu cti. Túto odmenu najvyššej cti zvyčajne predáva prezident pri slávnostnej ceremónii v Bielom dome spolu s citáciami detailov hrdinského činu. Prezident Johnson zavolal Izraelčanom, aby sa uistil, či nemajú námietky proti tejti odmene a potom sa rozhodol nezúčastniť sa jej a dokonca ani nedovolil, aby sa predávala v Bielom dome. Minister nakoniec predal odmenu na washingtonskom námornom nádvorí a citácie ani neuvádzali Izrael ako útočníka. The Washington Post neuviedli žiadnu správu o tom, že kapitán McGonagle dostal túto vysokú odmenu. Námorníctvo urobilo povrchné prešetrenie (trvajúce len 4 dni) a nepovolalo dokonca ani jedného Izraelčana, aby svedčil. Na porovnanie - útok na loď U.S.S. Stark si vyslúžil 9 mesiacov dlhé vyšetrovanie.
Kapitán James Ennes, jeden z veliacich dôstojníkov na Liberty, napísal podrobnú knihu Assault on the Liberty, ktorá bola vydaná v roku 1979.507 Odhaľuje v nej obrovské množstvo dôkazov ukazujúce, že útok bol plánovaný a zameraný na potopenie lode a Izraelčania vedeli, že je to loď americká. Mali v úmysle zabiť celú posádku, aby nezostal ani jeden svedok. Americký veľvyslanec v Libanone v tom čase tiež vystúpil a uviedol, že bol práve na Strednom východe a počul o Američanmi zachytenej správe medzi Izraelom a letcami, ktorí uskutočnili útok, v ktorej vedeli o tom, že loď bola americká. Mnohí významní americkí vodcovia verejne odvážne vyhlásili, že si vyžadujú skutočné prešetrenie prípadu Liberty a riaditeľ námorných operácií povedal, že dôkazy jasne ukazujú, že išlo o plánovaný útok. Minister zahraničných vecí Dean Rusk, admirál Thomas Moorer a posádka, ktorá prežila povedali, že útok bol evidentne zámerný.
Je ľahké si predstaviť takýto útok od nepriateľa našej krajiny, nie však od predpokladaného spojenca. Fakt, že Izrael napadol vojenské sily krajiny, ktorá ho podporovala viac ako ktorúkoľvek inú krajinu - musí byť v kruhoch finančných, diplomatických a dokonca aj vojenských (vrátane zbraní, ktoré sa obrátili proti nám) jedným z najvýrečnejších aktov vojenskej zrady v dejinách národov.
Spýtal som sa sám seba, ako môže byť Izrael taký ľahkomyseľný, že napadne americkú loď. Zrejmá odpoveď bola, že vedel, že operácia proti Liberty neniesla veľké riziko, pretože ak sa útok podarí a loď s celou posádkou zničia, Izrael by dosiahol vo vojne čo chcel. Ak by sa útok a zhodenie viny na Egypťanov nepodaril, Izraelčania vedeli, že to môžu prehlásiť za omyl. Vedeli o ohromnom vplyve vo vláde a tlač by im to pomohla zamaskovať. Po tom, čo sa im podarilo maskovať teror a vyvlastnenie milióna a pol Palestínčanov vyše pol storočia, Liberty bola nevinnou hračkou.
Americké židovské médiá nevyjadrili nad útokom žiadne pohoršenie a pasívne prijali izraelskú výhovorku. Napriek tomu, že sám minister zahraničných vecí a veliteľ štábu povedali, že útok bol úmyselný, židovskej loby sa dokonca podarilo zabrániť formálnemu kongresovému vyšetrovaniu útoku. V kontraste, keď bola v nasledujúcom roku sesterská loď Liberty U.S.S. Pueblo zajatá Severnou Kóreou s len jednou stratou života, americký kongres začal formálne vyšetrovanie, ktoré trvalo rok.
Ako reagovali americkí politickí predstavitelia na tento izraelský akt vojny? Začala Amerika bombardovať Tel Avil tak, ako to urobila v Kábule, v Afganistane? Nie, Židmi kontrolovaná americká vláda spolu so židovskými médiami spáchala voči Amerike zrejmý akt zrady, tým, že ututlala tento brutálny teroristický útok a naďalej posiela miliardy dolárov z daní amerických daňových poplatníkov do Izraela v podobe vojenskej a finančnej pomoci.
Musím sa odvolať na príklad Pearl Harboru. Ktorýkoľvek americký vládny úradník, ktorý by po útoku v roku 1941 poskytol Japoncom pomoc alebo posilu, by bol obžalovaný ako zradca Spojených štátov. Tých amerických vládnych úradníkov, ktorí kolaborujú so židovskou loby a médiami pokračujúcou podporou Izraela po jeho útokoch na USS Liberty, viním z toho, že sú zradcovia Spojených Štátov Amerických!
Keď som sa roky po útoku dozvedel pravdu o Liberty, pamätám aký som bol v 17-tich rokoch rozhorčený, keď som v rádiu počul, že Egypťania napadli americkú loď. Pri čítaní správy kapitána Ennesa o stratách na palube Liberty, môj hnev ešte vzrástol a vystriedal ho hlboký smútok za moju krajinu. Ako mladý a hrdý Američan, som nevedel pochopiť ako mohol prezident tak zradne zastaviť pomoc pre amerických bojujúcich mužov a ako mohla naša vláda zakryť zradu zámerného izraelského útoku a vraždy mladých amerických vojakov - a dokonca odmeniť vrahov viac než miliardou dolárov našich daní vo forme zahraničnej pomoci. Incident ma šokoval tak veľmi, že som začal skúmať izraelskú teroristickú minulosť voči Spojeným štátom. Čoskoro som sa dozvedel, že Liberty nebola prvým takýmto činom zrady voči Amerike.
Zdroj: Moje Prebudenie
Február 2007