Odstraňovanie Starého Svetového Poriadku.

Kríza: Nádej Rothschildovcov na Svetovú zlatú menu a Svetovú vládu.

 

Zdá sa, že Nový svetový poriadok skutočne robí všetko čo môže, aby poslúchal svojho veľkého majstra Davida Rockefellera (1994): “Sme na pokraji globálnej zmeny. Všetko čo potrebujeme je správna veľká kríza a národ príjme Nový svetový poriadok.“
Sme v ťažkej recesii a stále viac ľudí hovorí o depresii rovnako hlbokej ako bola tá v 30-tych rokoch. Hlava WTO, Pascal Lamy, 7. februára dokonca vyhlásil: Kríza má silný dopad na politiku, a mier vystavuje nebezpečenstvu. Niektoré demokracie sú staré a dostatočne stabilné na to, aby prekonali takéto problémy, avšak iné budú konfrontované nepokojmi a medzi-náboženskými a medzi-etnickými konfliktami.“

Rothschildova požiadavka na svetovú menu založenú na zlate pod kontrolou Rothschildovcov

Rothschildovci a Rockefellerovci hromadia zlato, zvyšujúc podozrenie, že títo ilumináti chcú súčasnú krízu využiť na návrat k zlatej mene, pričom oni budú vlastníkmi zlata. “Ten, kto určuje svetový prísun peňazí, vládne svetu“, povedal Nathan Rothschild.“

Teraz, Thorsten Polleit, riaditeľ Barclay Capital v Nemecku (ktorá je tesne pridružená k Rothschildovcom), 9. februára prehlásil v “Handelsblatt“: “Slobodné bankovníctvo“ je riešenie, okrem iného privatizácia bankového a peňažného systému. Existujúci dlh voči bankám bude viazaný k zlatu, ktoré je stále v pivniciach centrálnych bánk. Tak sú zvyšné papierové peniaze ukotvované. Potom môže dodávka a požiadavka slobodne určovať kvantitu a kvalitu peňazí. Pravdepodobne sa objaví zlatí štandard, alebo menový systém v ktorom sú zlato a striebro kotvami peňazí. Sloboda a dobré peniaze sú proste nerozlučne spojené.

Komentár
Rothschildovci, ich bankári na Wallstreet a ich podriadení politici najprv vytvoria krízu. Potom krízu využijú ako odrazový mostík pre ich iluminátsku, korporatívnu svetovú menu a svetovú vládu, aby si nás napokon podmanili. Pretože, keď sa zlato Rothschildovcov a Rockefellerovcov stane základom svetovej meny, budú kontrolovať svetovú ekonomiku – a tým aj celý svet.

Kto je za súčasnú krízu obviňovaný?

Austrálsky premiér Kevin Rudd (the Sydney Morning Herald z 31. januára 2009), odsúdil neobmedzený kapitalizmus posledných troch desaťročí... Vo svojej rozprave predseda vlády ostro napáda neoliberálov, ktorí začali v 70-tych rokoch upravovať trhový systém, až napokon spustili krízu.

Washington Times, 6. február 2009 (článok napísal bývalý finančný regulátor): “Mnohí z tých istých intelektuálne a finančne skorumpovaných politikov, ktorých kroky priamo pomohli spustiť súčasnú krízu, dostali všetko na starosť a majú za úlohu “robiť reformy.“ Oni... obhajujú prenikanie zničujúcich bankových regulácií aj do zdravých častí finančného priemyslu. Z veľkou pravdepodobnosťou urobia celú vec ešte horšou.“

Komentár
Čo sa stalo 15. septembra 2008? Pozrite si toto video, v ktorom vystupuje americký senátor Kanjorski: 15. septembra bolo v priebehu 2 hodín 550 miliárd dolárov elektronicky stiahnutých z peňažného systému – a odhadovalo sa, že ak by nezakročil FED v priebehu nasledujúcich 3 hodín by bolo vybratých ďalších 5 biliónov – a svetová ekonomika by sa bola zrútila.
Kto je schopný robiť niečo v takejto miere? To pripomína nástroj Rothschildovcov, Georga Sorosa, keď v roku 1992 nabúral britskú libru. Tento istý Soros chce teraz svetovú menu.

Štátny Bankrot

“Hovorí sa, že štáty nemôžu zbankrotovať,“ povedala nedávno nemecká kancelárka Angela Merkelová na súkromnej bankovej akcii vo Frankfurte. “Táto fáma nie je pravdivá.“
Dánsko zbankrotovalo v roku 1813 kvôli dlhu voči Rothschildovcom. Dokonca aj Európska Únia sa toho obáva.

Ak zájdu vlády priďaleko v snahe pomôcť firmám a ekonomike, oni sami môžu čeliť platobnej neschopnosti. A národné vlády zašli doteraz priveľmi ďaleko. Či sa jedná o Spojené štáty alebo Európu.
Veľká Británia je na pokraji finančného zruinovania. V dejinách nebolo od Veľkej hospodárskej krízy obdobia, kedy by bolo riziko národných bankrotov v Európe tak veľké ako je tomu dnes.

Národné rozpočty vo väčšine členských krajín EU sú v biednom stave. Finanční experti v Európskej komisii v Bruseli odhadujú, že len v tomto roku dosiahne deficit utrácania peňazí v 16 člennej euro zóne 4 percentá HDP, čo sa do budúceho roka zvýši až na 4,4 percenta. Zmluva o stabilite eura však povoľuje iba 3 percentá.

Komisia odhaduje, že v roku 2010 prekročí túto celkovú hodnotu 17 EU štátov. Zoznam zahŕňa krajiny ako Nemecko (4,2) Francúzsko (5 percent), Španielsko (5,7) a Britániu (9,6 percenta).
Menšie krajiny sú z úverových trhov vytláčané pretože väčšie krajiny si požičiavajú miliardy, sadzby boli znížené a teraz sú nútené požičiavať si z vyššími úrokmi.
Španielsko, Taliansko, Írsko a Grécko dostali obzvlášť tvrdý úder. Pred svojim prijatím eura krajiny ako Taliansko, Grécko a Španielsko jednoducho devalvovali svoje meny v problémových obdobiach.

V súčasných mesiacoch sa objem peňazí v obehu v USA a Európe zvýšil o takmer polovicu.

Od finančnej k skutočnej ekonomickej kríze.

The Irish Times z 3. februára 2009: Závažnosť problému z dlhom, ktorému čelia kľúčové sektory je proste ohromujúca a zatieňuje problémy bánk. Podľa najnovších údajov Medzinárodného menového fondu a Banky pre medzinárodné vyrovnanie dosiahla celková hrubá zadĺženosť obyvateľov Írska, do čoho sa zahŕňa štát, banky, a nefinančný osobný a obchodný sektor, gigantických 1, 671 bilióna eur na konci roku 2008. Jedná sa o viac než 8-násobok národného príjmu. Írske domácnosti a domáce firmy sú najzadĺženejšie v celej EU.

Júl 2008 až júl 2009 – írsky obchodný a osobný sektor za toto obdobie dostáva takmer 300 miliárd eur celkovej pomoci. Znamená to zníženú úverovú schopnosť. Takéto bremeno môže viesť jedine k zvýšeným bankrotom.
V roku 2008 sa pravdepodobnosť bankrotov írskych firiem oproti roku 2002 zvýšila takmer 5-násobne. V tomto roku budeme svedkami aj zvýšených osobných bankrotov.

V Británii sa za posledné 3 mesiace požiadavky firiem voči vláde zvýšili o 124 % - a miera bankrotov sa zvýšila o 50 %, kým množstvo ľudí na hranici platovej neschopnosti sa zvýšilo o 20 % - podľa Times online z 6. februára 2009.
V Nemecku 43% firiem očakáva prepúšťanie zamestnancov.

Ruský medveď sa stáva mrzutým

Pochodujúc hlavnou ulicou mesta, ľudia skandovali “Putin odstúp“. Niektoré transparenty dokonca premiéra prirovnávali k Hitlerovi. Ako postupne ruská ekonomika po rokoch energického rastu kolabuje, Kremlin panicky reagoval na možnosť rastu sociálnej nespokojnosti. Reportéri varujú, že hnev nad ekonomikou, od ktorej sa v tomto roku očakáva pokles o 3 %, by mohla zvrátiť Putinovu popularitu a podkopať jeho ambície na udržanie si moci.

Najväčší prejav verejnej nelojálnosti s inak populárnym ruským premiérom podnietil násilnú odozvu v Moskve. Pro-Kremlinská mládež brutálne zbila niekoľkých protestujúcich, kým iní boli zadržaní. Čo je však pre vládu ešte viac znepokojujúce je to, že pochod bol vedený Komunistickou stranou – ktorá bola v minulosti ostražitá pred kritizovaním Putina – a novým hnutím nazvaným Tiger, ktorí so sebou pritiahli celý rad nelojálnych obyvateľov ruského ďalekého východu. Tiger je tým druhom organizácie, ktorej sa Kremlin obzvlášť obáva, jedná sa o hnutie za občianske práva bez akejkoľvek lojálnosti.

Čo bude nasledovať po starom globálnom ekonomickom poriadku?

Americký prezidentský kandidát, senátor Ron Paul: “Centrálni bankári sú na stretnutí v Bazileji, diskutujúc o návrate k svetovému zlatému štandardu.“

Keďže Rothschildovci a Rockefellerovci hromadia zlato, znamenalo by to, že budú mať kontrolu nad dodávkou peňazí sveta a tým prakticky kontrolu nad svetom.

Stávame sa chudobnejšími a to rýchlejšie než kedykoľvek predtým. V eurozóne bola v decembri roku 2008 nezamestnanosť ohromujúcich 8 percent – a len 7,2 % v EU27.
Svetová kríza už doposiaľ zničila 40 % svetového majetku, (respektíve majetok išiel do rúk kriminálnej elity, ktorá stojí za krízou.)
Miera nezamestnanosti rýchlo stúpa – a to dokonca aj v najsilnejšej európskej ekonomike, Nemecku.
Pre ECB je ťažkou úlohou udržať eurozónu pokope.
Cena zlata prudko stúpa.
Niektorí sa domnievajú, že tu máme ekonomický Pearl Harbour, ktorý povedie ku katastrofe.
Medzinárodný Menový Fond varuje Britániu pred ťažkou recesiou.
4. februára 2009 Gordon Brown dokonca povedal, že svet je v ekonomickej kríze.
Rast svetovej ekonomiky sa zastavil.
V Davos (WEF) bola nálada skleslá.

Nasledujú 3 citáty ukazujúce povahu krízy v ktorej sa nachádzame.

“Skutočná hrozba pre našu republiku je táto neviditeľná vláda, ktorá ako obrovská chobotnica rozprestiera svoje slizké chápadlá ponad mesto, štát a národ. Tak ako skutočná chobotnica, i táto pracuje pod maskou samo-vytvorenej clony... Na čele tejto chobotnice sú Rockefellerova Standard Oil a malá skupinka silných bankových domov, ktoré sa všeobecne označujú menom medzinárodní bankári. Táto malá banda mocných medzinárodných bankárov prakticky riadi vládu USA pre ich vlastné sebecké účely. Kontrolujú obe politické strany.“
Starosta New Yorku John F. Hylan, 1922

“Sily finančného kapitalizmu mali ďalší ďalekosiahli cieľ, nič menej než vytvorenie svetového systému finančnej kontroly v súkromných rukách, schopného vládnuť politickému systému každej krajiny a ekonomike sveta ako celku. Tento systém má byť kontrolovaný feudálnym spôsobom centrálnymi bankami sveta, prostredníctvom tajných zmlúv, prijatých na častých súkromných stretnutiach a konferenciách. Vrchol systému bola Banka pre medzinárodné vyrovnanie v Bazileji, vo Švajčiarsku, súkromná banka vlastnená a kontrolovaná svetovými centrálnymi bankami, ktoré sú samé súkromnými korporáciami. Rast finančného kapitalizmu umožnil centralizáciu svetovej ekonomickej kontroly a použitie tejto moci na priamy úžitok finančníkov a nepriame poškodenie všetkých ostatných ekonomických skupín.“
Tragédia a nádej: Dejiny sveta v našich časoch. (Macmillan Company, 1966) Profesor Carroll Quigley z Georgestown University – bol poradcom Billa Clintona. Roky mu bolo dovolené študovať archívy Rady pre Zahraničné Vzťahy.

“Rada pre Zahraničné Vzťahy patrí medzi “vládnucu triedu“. Nielenže má vplyv a moc na kľúčových pozíciách prijímania rozhodnutí na najvyšších stupňoch vlády, aby vyvíjala tlak zhora, avšak rovnako využíva jednotlivcov a skupiny na to, aby zabezpečila tlak zdola, na ospravedlnenie rozhodnutí na najvyšších stupňoch, ktoré premieňajú USA zo suverénnej konštitučnej republiky na podlízavý členský štát jednosvetovej diktatúry.“
Bývalý kongresman John Rarick 1971

 

 

Zdroj: euro-med.dk

Jún 2009